ROZLÚČKA S NAŠÍM KARDINÁLOM JOZEFOM TOMKOM
V mene odchovancov Malého seminára v Ríme
a v mene študentov Slovenského gymnázia pri SÚSCM na Via Cassia v Ríme
Milý náš pán kardinál Tomko,
počujete tú detskú vravu, tie pokriky po dvore, to búchanie lopty na ihrisku?
To prišli Vaši chlapci, Vaši duchoví synovia z rôznych kútov sveta,
aby Vám vzdali úctu, aby sa pomodlili za Vás i za seba i za všetkých dobrodincov, ako ste nám často pripomínali, aby sa poslednýkrát poďakovali za strechu nad hlavou, za plné taniere na stole a za možnosť študovať na Slovenskom gymnáziu v Ríme, aby Vám dali POSLEDNÉ ZBOHOM a DOVIDENIA tam hore, aby Vás vyprevadili na poslednej ceste, ktorou teraz kráčate do novej vlasti, do nebies.
Vaše deti nepotrebujú hovoriť o Vás učené slová,
ani vyčíslovať doktoráty, ani spomínať, na ktorých vysokých úradoch ste pracovali, lebo deti to všetko vedia a vedeli a Vaše deti to všetko prežívali spolu s Vami deň čo deň.
Vaše deti Vám ďakujú,
že ste im dali strechu nad hlavou, že ste im postavili nový veľkolepý dom, lebo v predchádzajúcom v Katakombách sv. Kalixta im tiekla voda zo strechy do spálne, do jedálne, do triedy, do topánok!…
Vaše deti Vám ďakujú,
že ste si s nami pobehali a zahrali po prašnom a neskôr po vyasfaltovanom dvore a po zelenom ihrisku povedľa nového Slovenského ústavu. Vaše deti Vám ďakujú, že ste si s nami zaplávali v našom skromnom vápnom obielenom bazéne za Slovenským ústavom, Vaše deti Vám ďakujú, že ste nám dali šancu študovať na Slovenskom gymnáziu a modliť sa a žiť spolu s Vami pod tou istou strechou.
Vaše deti Vám ďakujú
za príklad Vášho statočného života, za Vaše sv. omše, za Vaše krásne a povzbudivé kázne, za Vaše večerné slovká a mnohé, mnohé filmíky a diapozitívy z Vašich služobných misijných ciest, ktoré ste absolvovali po všetkých kontinentoch.
Ďakujeme Vám,
že sme mohli dýchať ten zdravý a čistý kresťansky vzduch zo „siedmych vŕškov kruhu Ríma”, ďakujeme Vám, že ste sa starali o nás, aby nám nič nechýbalo ani na stole, ani v škole ani na ošatenie…, aby sme mohli žiť a rásť ako mladí chlapci, synovia slovenských emigrantov roztrúsených po celom svete.
Ďakujem Vám,
za naše spoločné a časté osobné rozhovory a za všetky tie cesty v aute, keď ste ma zobrali so sebou do Ríma – Vy do práce do Vatikánu a ja na prednášky na univerzitu.
Ďakujeme Vám
za príkladný život i výchovu našich slovenských saleziánov, ktorí viedli tento malý seminár a toto Slovenské gymnázium, ďakujeme Vám, že sa tu nevyskytli žiadne škandály typu – o akých sa dnes veľmi radi píše v rôznych časopisoch, aby sa znehodnotila a pošpinila práca a život a výchovu v (malom) seminári; nie, my sme takéto škandály nezažili, nepoznali, a ani sme nevedeli čo to je.
Ďakujeme Vám,
že sme spolu s Vami mohli pracovať na záhrade, že sme mohli spolu s Vami baliť časopis Hlasy z Ríma a všetky tie knihy, ktoré vyšli v našom vydavateľstve a že sme ich mohli posielať roztrúseným slovenským rodinám do celého sveta.
Nedá sa všetko vymenovať, veď kto by si to všetko už pamätal?
Vaše krásne kázne, pretkané zážitkami z misijných ciest a hlbokým duchovným zážitkom, končili nádherným odporúčaním Vášho želania a poslania:
Pri Trenčianskej bráne
stoja kone vrané,
vysadajú chlapci
vysadajú na ne.
Keď na ne sadali
Na Boha volali:
Bože nám pomáhaj
V našom bojovaní.
… a potom tie posledné verše ma vždy hlboko dojali:
BOŽE NÁM POMÁHAJ,
AJ PANNA MÁRIA,
ABY BOLA ŠŤASTNÁ
SLOVENSKÁ KRAJINA.
Toto bol cieľ a zmysel Vášho života:
aby bola ŠŤASTNÁ SLOVENSKÁ KRAJINA…
ZBOHOM a DOVIDENIA pán kardinál Tomko!
Lúčia sa s Vami Vaši (v duchu) tu prítomní odchovanci
malého seminára a žiaci Slovenského gymnázia
pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda, ktorý ste postavili pre nás.
Michal Kaňa, odchovanec a žiak SÚSCM v Ríme
Foto: archív Michala Kaňu