V BRATISLAVE SME SI UCTILI JÁNA HOLLÉHO

V stredu 14. apríla 2021 uplynulo 172 rokov od smrti katolíckeho kňaza, výnimočného básnika, prekladateľa zo starogréčtiny a latinčiny, vzdelanca, veľkej osobnosti slovenského národa, ktorú by si uctil každý iný národ poctami kráľovskými.

PhDr. Daniela Suchá, predsedníčka o. z. Cyrilometodiada, a PhDr. Marián Servátka, CSc., bývalý veľvyslanec SR pri Svätej Stolici, si uctili Jána Hollého položením venca k jeho pamätníku na Rudnayovom námestí pri Katedrále sv. Martina.

I napriek dvom storočiam, ktoré nás delia od jeho života, jeho pôsobenie a tvorba sú stále súčasťou nášho národného a kultúrneho jestvovania. Bol to on, kto Bernolákovou slovenčinou vyspieval dušu nášho ľudu i ospieval krásu našej vlasti. Vo svojich eposoch čerpal z bohatej histórie nášho národa, približoval jeho dávnu slávu i výnimočné osobnosti, ktoré stáli pri jeho duchovnom zrode.

Prof. Eva Fordinálová v roku 2019 pri príležitosti 170. výročia úmrtia Jána Hollého uviedla:

Áno, Ján Hollý žije. Žije v nás. Čím zaujal a aké sú horizonty jeho poézie? Aké boli cesty, ktorými prešiel do národného kultúrneho vedomia? Čo sa v ňom dočítali o sebe nasledujúce generácie? Prečo sa bránili ním a bránili jeho? Hollého poézia zapôsobila na romantikov ako požiar, ako vatru ju prijímali básnici obdobia realizmu, ktorí si z nej zapaľovali vlastné fakle a roznecovali nové ohne svietiace a hrejúce v časoch násilnej maďarizácie. Od nich prechádzajú svetlonosiči i našimi dňami, aby ich vatry zablčali opäť, keď bude ľuďom temno a zima.