POCTA MONS. ANDREJOVI HLINKOVI
v Bratislave
Svoju vieru spútal so zápasom za prirodzené práva Slovákov
V utorok 16. augusta 2022 Občianske združenie CYRILOMETODIADA v spolupráci so Spoločnosťou Andreja Hlinku, Nadáciou PRO PATRIA a Občianskym výborom MČ Černová, zorganizovalo v Parku Andreja Hlinku v bratislavskom Ružinove, pietnu spomienku na otca slovenského národa Mons. Andreja Hlinku, pri príležitosti 84. výročia od jeho úmrtia. Úlohy hlavnej moderátorky sa zhostila pani Daniela Suchá, predsedníčka o. z. CYRILOMETODIADA.
Po odznení štátnej hymny SR „Nad Tatrou sa blýska“ pani Daniela Suchá na úvod privítala všetkých tých, ktorí si prišli uctiť jednu z najvýznamnejších slovenských osobností politického, národného a kresťanského života prvej polovice dvadsiateho storočia.
Andrej Hlinka, obetavý a verný Kristov kňaz, nekonformný politik, človek čistého srdca a rodoľub, každým svojím dychom napĺňal svoje životné poslanie: Za Boha život, za národ slobodu. Vďaka Bohu za Andreja Hlinku, vďaka Bohu, že slovenská pamäť ešte stále žije a že sme sa stretli, aby sme si spoločne uctili jeho pamiatku pri príležitosti 84. výročia jeho odchodu k Nebeskému Otcovi.
Slávnostný príhovor historika doc. Ivana Mrvu o živote a Mons. Andreja Hlinku, ktorý sa z rodinných dôvodov ospravedlnil, predniesol pán Tomáš Macák.
Andrej Hlinka je jedinečnou postavou slovenských dejín, právom ovenčený čestným titulom otec národa. Bol jedným z najvýznamnejších bojovníkov za našu slobodu, bojovníkom nepoddajným a neohrozeným. Jeho neohrozenosť až po martýrium vyvierala z hlbokej náboženskej viery. Docent Mrva pripomenul tiež, že Andrej Hlinka svoju vieru spútal so zápasom za prirodzené práva Slovákov. „Svojím pevným národným presvedčením, spojeným s vierou v Boha poskytuje aj dnes príklad pre každého z nás. Ako rímsko-katolícky kňaz nikdy nezabudol, že je Slovákom a ako Slovák nikdy nezabudol, že je katolíckym kňazom. Za Uhorska podnikol tuhý boj za práva slovenského národa. V politickom volebnom boji za Vavra Šrobára vystavil sa neslýchaným útokom. Ružomberský súd dal Hlinku zavrieť na dva roky do Segedína a počas výkonu trestu mu bratislavská sedria pridala ešte osemnásť mesiacov. Štátny žalobca ho vyhlásil za notorického panslávskeho buriča.
Podľa Ivana Mrvu sa Andrej Hlinka za niekdajšieho Uhorska vďaka tomu stal najväčším slovenským martýrom.
Navyše ho cirkevný nadriadený biskup Párvy zbavil fary i kňazstva. Pred cirkevnými súdmi v Ríme však zvíťazila Hlinkova pravda.
Historik zároveň jedným dychom dodal, že vznik Česko-Slovenskej republiky, nepriniesol vytúženú slobodu slovenského národa.
Prišiel prevrat roku 1918 a po ňom Hlinkovo sklamanie, hoci on horlil za spojenie s bratmi Čechmi. Opätovné založenie Slovenskej ľudovej strany Andrejom Hlinkom nebolo po vôli tých, čo uchvátili na Slovensku moc a chceli ho kolonizovať aj ateizovať. Z obavy o osud svojho národa šiel do Paríža, aby na mierovej konferencii zaznel hlas oklamaného a ubiedeného Slovenska. Nasledovalo ďalšie Hlinkovo martýrium, nočný únos z ružomberskej fary a päťmesačný pobyt vo väzniciach na Mírove a v Brodku bez súdneho procesu. Už sa ozývali hlasy žiadajúce Hlinku popraviť, zavrieť na doživotie, vládna tlač ho vyhlasovala za maďaróna, protivníci tvrdili, že pod Hlinkovou reverendou sa skrýva nepriateľ republiky. Na jeho zápas za národ slovenský, na jeho obetovanie sa malo zabudnúť.
Andrej Hlinka začal preto nový boj za práva slovenského národa. Kvôli nesplneniu Pittsburskej dohody požadoval ustanovenie slovenskej autonómie v rámci Česko-Slovenska.
Jeho prejavom načúvali tisícové zhromaždenia, kriesil, burcoval a do sŕdc vlieval nádej. Ľud ho ctil a miloval a právom ho ovenčil čestným titulom, otec národa. Protivníci Hlinku nenávideli, ba usilovali mu o život. Keď v auguste 1938 umrel, na poslednú cestu ho prišlo vyprevadiť stotisíc smútiacich Slovákov. Iba šesť týždňov po Hlinkovej smrti, autonómia, za ktorú dve desaťročia zvádzal politický zápas, sa stala skutkom. Prvá slovenská republika mu v Ružomberku dala postaviť mauzóleum, ktoré navštevovali davy vďačných Slovákov. V roku 1944 sa začalo na Slovensku zmrákať, povstalci vyslali nad Ružomberok bombardér, aby mauzóleum zničil. Bol to signál, že nová moc chce pamiatku na Hlinku vykoreniť. Na sklonku vojny a v prvých dňoch mieru z podzemia bratislavského dómu zmizlo aj Hlinkovo zabalzamované telo. Ľudovodemokratický aj socialistický režim zhodne odstraňovali jeho sochy, busty, obrazy. Na viac ako štyri desaťročia ho vygumovali zo slovenskej histórie. Márne to boli snahy, Hlinkovi sa po páde komunistov vrátilo miesto v dejinách, ktoré mu právom patrilo a patrí. Ale epigóni boľševikov sa v ostatnom čase snažia Andreja Hlinku očierniť, spochybniť jeho spravodlivý zápas za národ. Neštítia sa ani lží a dokonca otca slovenského národa vyhlasujú za otca slovenského fašizmu. Napriek všetkým nekalým snahám v srdciach Slovákov verných svojmu rodu a viere pamiatka na Hlinku navždy zostane čistá a nepoškvrnená.
Po skočení oboch príhovorov fujarista Štefan Suchý hrou na fujare obohatil kultúrny program.
Pavol Stano zo Spoločnosti Andreja Hlinku následne prečítal smútočné príhovory, ktoré zazneli počas pohrebu Mons. Andreja Hlinku. Jedným z nich bol aj príhovor vtedajšieho starostu mesta Ružomberok Antona Mederlyho:
Osireli sme, Ružomberčania, lebo Andrej Hlinka nebol nám len farárom, ale bol celým duchovným Otcom, dobrotivým a starostlivým Vodcom. Zostávame sami, lebo nebude už viac bdieť nad nami jeho teplý pohľad, veď ten mu neúprosná smrť zastrela večnou hmlou. Neuvidíme už jeho velebnú, úctu budiacu postavu medzi nami, nepotešia nás jeho úprimné slová, nepovzbudia jeho ohnivé reči. Kto zaplní tú medzeru, ktorá zostala po ňom? Čím bol Hlinka Ružomberku, to my, Ružomberčania najlepšie vieme.
Nasledoval smútočný príhovor vtedajšieho zástupcu Matice slovenskej Jozefa Cígera-Hronského:
Smútočné zhromaždenie! I Matica slovenská má žiaľ. Nie len preto, že sa lúči so svojím dlhoročným členom výboru, ale i preto, že odchodí mocný stĺp slovenského národa. Miloval slovenský národ v porobe, neprestával preň žiť ani v slobode, bojoval svätý, veľký boj, lebo nosil v srdci veľké, šľachetné predsavzatie i mocnú slovenskú vieru. Lúčime sa dnes s vychladnutým jeho telom, ale nie s duchom jeho polstoročnej hrdinskej borby. Pre všetkých synov národa zanechával odkaz a preto celý národ skláňa hlavu pri tejto rozlúčke v smútku a s priznaním, že jeho odkaz pochopil. Žil hrdinský život pre slovenský národ a preto žiť bude v národe!
Na záver svojho vystúpenia prečítal Pavol Stano aj smútočný prejav vtedajšieho predsedu vlády ČSR Dr. Milan Hodžu:
Prichodí rozlúčiť sa s naším Andrejom Hlinkom. Uniká nám z časnosti veľká postava súčasných slovenských dejín, a ja prichádzam i v mene prezidenta republiky, ako predseda vlády, pokloniť sa mu s nedotknuteľnými pocitmi i s vďačnosťou za všetko to, čo vykonal pre národ a štát. Ťažké lúčenie a najťažšie mne a nám tak mnohým, lebo pochovajúc Andreja Hlinku odoberáme sa od úseku slovenskej minulosti, ktorá je i moja vlastná a ktorá patrí celému slovenskému pokoleniu, ktorého úlohou bolo pripraviť náš slovenský národ k slobode v rámci obnovenej historickej štátnosti. To bol boj, ktorý vyžadoval od všetkých nás, aby sme národu svojmu obetovali všetko: svoj rozum, svoje srdcia, svoje osobné záujmy. A jedným z hlavných ohnísk tohto zápasu boli práve tieto miesta, po ktorých kráčame dnes, premožení smútkom.
Počas slávnostnej spomienky vystúpil tiež aj predseda Občianskeho výboru MČ Černová a poslanec ružomberského mestského zastupiteľstva Patrik Habo. V mene všetkých Černovčanov vyzdvihol svojho významného rodáka, ktorý má podľa jeho názoru pevné miesto v našich moderných národných dejinách.
Rímskokatolícky kňaz a salezián don Vojtech Zeman pred slávnostným požehnaním poznamenal ako sa dnes pomaly vytráca medzi ľuďmi vzájomná úcta a rešpekt. Príčinou tejto neblahej skutočnosti je podľa jeho názoru odmietnutie Boha a jeho prikázaní.
Po slávnostnom kladení vencov, ktorého sa zúčastnili aj poslanci Európskeho parlamentu a Národnej rady SR, si na záver všetci prítomní zaspievali hymnickú pieseň
Kto za pravdu horí.
MATEJ MINDÁR
Foto: ANTON HRNKO, PAVOL STANO