ZA PRÍNOS PRE SLOVENSKÝ NÁROD A VZNIK SLOVENSKEJ ŠTÁTNOSTI

Nadácia PRO PATRIA pri príležitosti 30. výročia založenia Slovenskej republiky a 174. výročia vzniku Slovenskej národnej rady ocenila osobnosti, ktoré sa zaslúžili o rozvoj slovenského národa a vytvorenie samostatnej demokratickej slovenskej štátnosti.

Dňa 19. septembra na Bratislavskom hrade ocenili 16 osobností slovenského politického, kultúrneho a spoločenského života, ktoré stáli pri zrode súčasnej Slovenskej republiky a ktoré sa zaslúžili o jej vznik, rozvoj, o výnimočný prínos do slovenskej kultúry a budovania modernej slovenskej štátnosti. Ocenenia odovzdával historik Anton Hrnko, zakladateľ nadácie PRO PATRIA, a Boris Kollár, predseda Národnej rady SR.

Podľa A. Hrnka sa na Slovensku udomácnil zlozvyk nielen neoceňovať, ale ani nepamätať na tých, čo sa zaslúžili o našu národnú slobodu a štátnu nezávislosť – vznik zvrchovanej demokratickej Slovenskej republiky. V úvodnom príhovore pripomenul dôležité udalosti, ktoré sa odohrali na sklonku osemdesiatych rokov, v čase zápasu o vlastný štátny znak a boja proti pokusu prijať tzv. „trojjedinú ústavu“ federácie, ktorá by úplne zlikvidovala slovenskú štátnosť v spoločnom štáte, a osobitne významné národnoemancipačné úsilia Slovákov a udalosti od konca roku 1989 až do ich vyvrcholenia vznikom samostatnej Slovenskej republiky 1993. 

Medailami nadácie PRO PATRIA a pamätnými medailami predsedu NR SR vyznamenali politikov, ktorí sa po novembri 1989 nezameniteľným spôsobom zaslúžili o vznik Slovenskej republiky (SR) v roku 1993 najmä tým, že pripravovali, presadili a prijali kľúčové dokumenty, vďaka ktorým Slovenská republika nadobudla suverénnu štátnosť. Ide najmä o zákon Slovenskej národnej rady (SNR) o používaní štátneho znaku, štátnej vlajky, štátnej pečate a štátnej hymny Slovenskej republiky č. 51/1990 z 1. 3. 1990, keď bol predsedom SNR RUDOLF SCHUSTER, o D e k l a r á c i u o zvrchovanosti Slovenskej republiky SNR zo 17. 7. 1992 a demokratickú Ústavu SR, schválenú SNR 1. 9. 1992, keď bol predsedom SNR IVAN GAŠPAROVIČ. 

Ocenenie pri príležitosti 30. výročia vzniku SR a 174. výročia založenia prvej SNR za zásluhy o rozvoj slovenského národa a vytvorenie  samostatnej demokratickej slovenskej štátnosti si prevzal z rúk A. Hrnka a B. Kollára ako prvý VLADIMÍR MEČIAR. 

Ocenenie udelili aj IVANOVI GAŠPAROVIČOVI, ktorý sa ospravedlnil pre vopred naplánovaný program otvorenia školského roku na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave. Medailami boli ďalej ocenení: MARIÁN TKÁČ, JÁN BOBÁK, JOZEF PROKEŠ, MARIÁN ANDEL, VLADIMÍR MIŠKOVSKÝ A JÁN CUPER. Ocenenie získal i VILIAM HORNÁČEK, ktorý informoval, že Združenie slovenskej inteligencie Korene vlastní najvýznamnejšie artefakty slovenského národa

jedinú originálnu pečať Slovenskej národnej rady z roku 1848 s nápisom ,SLOVENSKÁ NÁRODNIA RADA 1848‘ a fľašku-hranačku kapitána slovenských dobrovoľníckych zborov Janka Francisciho s jeho básničkou O, spievaj milene o našom národe…

Zároveň uviedol, že

sú to nenahraditeľné ,relikvie‘ slovenského národa, ktoré by mala mať Národná rada SR, Slovenské národné múzeum

a že ich Korene

získali legálne, od svojich členov a chcú ich darovať slovenskému národu, ktorému patria s podmienkou, že NR SR bude mať znova čestný a krvou vykúpený názov Slovenská národná rada.

Medailu PRO PATRIA udelili aj arcibiskupovi JÁNOVI SOKOLOVI. Ocenenie za neho prevzal jeho spolupracovník JÁN KOŠIAR a v mene oceneného požehnal zhromaždenie. 

Medailu za zásluhy o rozvoj slovenského národa a vytvorenie samostatnej demokratickej slovenskej štátnosti udelili in memoriam JÁNOVI PETKOVI, ktorého ocenenie prevzal jeho brat Jozef Petko, a PETROVI ŠVECOVI, ktorého ocenenie prevzal jeho syn Peter Švec.

Slávnosť pokračovala odovzdávaním medailí za výnimočný prínos v oblasti slovenskej kultúry a za angažovaný postoj pri budovaní modernej slovenskej štátnosti.

Ako prvej ocenenie udelili EVE FORDINÁLOVEJ, ktorá sa poďakovala a s príslovečnou skromnosťou uviedla, že má dojem, že si ocenenie nezaslúži, skôr by si ho zaslúžila jej matka, ktorá odvtedy, čo zistila, že jej deti začali vnímať, im a jej osobitne pripomínala „keď nanovo získame slovenskú štátnosť, slovenskú slobodu, príď mi to povedať na hrob…“

Stalo sa však, že som nemusela ísť na jej hrob, lebo mama sa dožila slovenskej samostatnosti.

A dodala, že

s touto medailou budem chodiť na hrob svojej matky, keď pôjdem na cintorín a budem sa modliť a pritom si ju položím na hrob oboch rodičov.

Napokon zdôraznila, že mamin veľký obľúbenec bol V. Mečiar, ktorý sedí v sále medzi ocenenými a ktorého jej mama označovala „náš slovenský chlapec“ a že každému, kto sa ozve proti nemu, povie, že „nebyť pána Mečiara, dodnes ťaháme českú káru“. 

Medailu za výnimočný prínos v oblasti slovenskej kultúry a za angažovaný postoj pri budovaní modernej slovenskej štátnosti udelili aj PETROVI VALOVI, JÚLIUSOVI HANDŽÁRIKOVI a DANIELE SUCHEJ, ktorá ako poďakovanie zarecitovala úryvok z básne P. O. Hviezdoslava Mňa kedys’ zvádzal svet

Ó, mojej matky reč je krásota, je milota, je rozkoš, láska svätá… Potom označila podujatie za „krásotu Slovenska“ a dodala, že povzbudená týmto ocenením chce pestovať a ďalej šíriť duchovnosť a slovenskosť. 

Autorom strieborných medailí nadácie PRO PATRIA je akad. sochár Alojz Drahoš a vyrobila ju Mincovňa Kremnica.

Všetkým oceneným zablahoželal v príhovore predseda NR SR Boris Kollár, ktorý takisto upozornil na národnú nežičlivosť, neraz sprevádzanú liberálnymi atakmi proti vlastenecky orientovaným osobnostiam, a uviedol, že práve jeho poradca A. Hrnko mu otvoril národné obzory. Osobitne poďakoval V. Mečiarovi za jeho činnosť a odvahu v čase zápasu o národnú emancipáciu nášho národa a prínos k vzniku samostatnej demokratickej slovenskej štátnosti. To, že na ceremónii sedel vedľa oceneného expremiéra V. Mečiara, si podľa neho určite všimnú liberálne médiá, neznášajúce všetko konzervatívne a proslovenské. Napokon upozornil, že samostatnú štátnosť treba aj dnes chrániť, lebo je veľa tých, doma i v zahraničí, ktorí sa s ňou doteraz nezmierili. 

Vladimír Mečiar, ktorý sa poďakoval za udelenie ocenenia, uviedol, že B. Kollár je prvým predsedom NR SR, ktorý si ho všimol v súvislosti s udalosťami spred tridsiatich rokov a zároveň uviedol, že vytvorenie samostatnej slovenskej štátnosti by sa nikdy nepodarilo bez širokej podpory ľudí, a osobitne osobností, ktoré sa v tých časoch odvážne zasadili o jej vznik. Vyzval prítomných, aby mysleli na budúcnosť Slovenska, ktoré sa dnes nachádza v zložitom období svojej štátnej existencie. V príhovore zdôraznil, že fakty a pohľady do minulosti, keď vznikala samostatná Slovenská republika, sú známe, no treba ich ďalej rozvíjať a šíriť, pretože nežičlivci našej štátnosti sa usilujú minulosť interpretovať tak, ako sa nestala. O to dôležitejšie je, dodal, odovzdávať svedectvo a posolstvo mladej generácii, ktorá sa už v suverénnej Slovenskej republike narodila, aby ďalej pestovala zdravé vlastenectvo. 

Ambícia oceňovať skutočné slovenské osobnosti

Každoročné oceňovanie nadácie PRO PATRIA má ambíciu vypĺňať vzniknuté morálne vákuum vyzdvihovaním skutočných slovenských osobností, ktoré sa v zložitom období jasne postavili za právo slovenského národa na sebaurčenie vo vlastnom štáte. Oficiálne štátne vyznamenania osobnostiam síce udeľuje prezident republiky, ale nominácie hláv nášho štátu pri príležitosti vzniku samostatnej SR v minulosti vzbudili oprávnenú kritiku a pohoršenie, keďže mnohí z ocenených aktívne bojovali proti vzniku suverénneho štátu a celý život spochybňujú národné hodnoty.

Nová kniha Antona Hrnka Tridsať rokov v politike

Súčasťou podujatia bola prezentácia novej knihy Antona Hrnka Tridsať rokov v politike. Predseda NR SR B. Kollár, ktorý knihu uviedol do života s autorom, ocenil autorov prínos k spoznávaniu súvislostí slovenských dejín, osobitne obdobia, ktoré viedlo k vzniku samostatnej demokratickej SR. 

Kniha A. Hrnka je cenným príspevkom k interpretácii našich národných dejín z pohľadu vlastenca, ktorý sa v rozhodujúcich chvíľach – už pred novembrom 1989 a počas novembrových dní aj na stránkach Literárneho týždenníka, a v osobitne zložitom období zápasu o suverenizáciu Slovenskej republiky vo verejnej politike – odvážne zasadzoval za neodcudziteľné právo slovenského národa na sebaurčenie a na vlastný štát.

ŠTEFAN CIFRA
Zdroj: Literárny týždenník (dvojčíslo 29 – 30) 28. septembra 2022
FOTO: KATARÍNA GABRIELA, ŠTEFAN SUCHÝ