Tisícstopäťdesiateprvé výročie smrti  Konštantína – sv. Cyrila oslávili v Bratislave – Devíne. Slávnostná spomienka sa konala uplynulú sobotu 15. februára 2020 vo farskom Kostole sv. Kríža. Slávnostnú svätú liturgiu celebroval otec Rastislav Čížik, farár farnosti Bratislava-Staré Mesto, koncelebroval otec Stanislav Dihenesčík. Svätú liturgiu sprevádzal gréckokatolícky katedrálny zbor Kyrillomethodeon pod vedením Ladislava Sabolčáka. Na slávnosti sa zúčastnil prvý tajomník Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike Igor Kolesenkov, riaditeľka Ruského centra vedy a kultúry Inna Viktorovna Kuznecova, prorektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Miroslav Tvrdoň, predseda DV MS Štefan Martinkovič, rehoľné sestry. V hojnom počte prišli aj veriaci, ctitelia svätých Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy.

Farár Čížik v homílii uviedol, že v súvislosti so sviatkom sv. Cyrila ho zaujalo jedno prirovnanie,  ktoré vychádzalo z bežnej udalosti, ktorú môžeme zažiť, keď napríklad cestujeme vo vlaku. Pri takej ceste vlakom totiž môžeme ako cestujúci sledovať míňajúcu sa krajinu. A občas sa stane, že pri sledovaní krajiny cez okno, v istých momentoch v odraze zbadáme aj svoju vlastnú tvár, svoj vlastný odraz. A tento náš odraz je tým jasnejší, čím viac svetla je v našom kupé. Táto bežná situácia sa dá poľahky premietnuť veľmi plasticky aj do duchovnej roviny. Lebo všetci sme obrazne povedané cestujúci vo vlaku života, vo vlaku dejín sledujeme viaceré udalosti, ktoré míňame, a zavše sa pritom v týchto udalostiach objaví aj náš odraz. 

Zdôraznil, že „my kresťania máme pri tomto sledovaní úžasnú výhodu. Z kupé vlaku nášho života môžeme sledovať udalosti spásy, dejiny našej záchrany. Neustále cestujeme liturgickým rokom, jeden sviatok strieda druhý. A pritom môžeme obdivovať nádhernú scenériu Božieho slova. Z času na čas prichádzajú momenty, keď sa v celej tej scenérii mihne aj náš odraz. Sú to momenty, keď nás napadne otázka: A ako do toho zapadám aj ja? Aký dopad a význam to  má pre môj život? Pre moje vzťahy? A aby som toto mohol vidieť jasnejšie, potrebujem rozsvietiť v tom „kupé svojho života.“ Potrebujem svetlo, aby som videl, ako do toho celého zapadám ja. Kresťan vie, že to najlepšie svetlo na rozlúštenie tejto otázky ponúka Božie slovo.  

Keď sa takto pozrieme na sv. Cyrila i jeho brata sv. Metoda, vyvstáva táto otázka ešte zreteľnejšie. Lebo my dobre vieme, že aj na tieto osobnosti sa môžeme pozerať aj ako na postavy, ktoré patria histórii. Môžeme sa na nich pozerať ako na vzdelancov, ktorý nám priniesli písmo, kultúru. Ale keď ako kresťania zažneme svetlo Božieho slova, potom vidíme, čo ich prínos znamená v duchovnej rovine. Aký je príspevok sv. Cyrila a Metoda v tom „kupé nášho kresťanstva“? Ten prvý odkaz je jednoznačný: Aby sme rozumeli! Aby sme rozumeli Božiemu slovu. Aby sme rozumeli nielen slovám ako takým, ale rozumeli hlbšiemu významu – ako ma chce všemohúci Boh osloviť, čo mi chce povedať! Toto sú zásadné otázky, ktoré vyplývajú z odkazu sv. Cyrila. 

Otázky, ktoré musel najprv vyriešiť on sám v sebe a pre seba, aby potom mohol ponúknuť riešenie iným.  Za svoj relatívne krátky život (42 rokov) sv. Cyril tieto otázky zodpovedal. Z udalostí jeho života vieme, že mal „našliapnuté“ na sľubnú kariéru, ale zriekol sa jej. Pretože, ako sme to spievali v tropári, za sestru si už od detstva vybral múdrosť. A tá ho viedla k pokore. Vieme, že svoju duchovnú skúsenosť neskôr premietol aj do písma – Hlaholiky. Jej písmená sú vlastne kombináciu troch hlavných znakov – kríža, trojuholníka a kruhu. Kríž je symbolom obety Ježiša Krista, trojuholník je symbolom Presvätej Trojice a kruh zasa symbolizuje nekonečnosť, múdrosť a všemohúcnosť Boha. 

A s tým súvisí aj druhý odkaz sv. Cyrila pre prežívanie nášho kresťanstva. Tým odkazom je zakorenenosť. Postoj tak dôležitý a tak napádaný v poslednej dobe. Akási moderná tendencia postmoderny – vykoreniť človeka. Aby zabudol na svoje korene. A čo nám pripomína sv. Cyril? Pripomína nám, že kresťan je človek, ktorý má korene v nebi, ale zatiaľ žije na zemi.

 Modlime sa, aby sme sa vedeli otvoriť pre Kristovo svetlo, ktoré nám sprostredkúva a vyprosuje sv. Cyril. Nech toto svetlo prenikne a prežiari aj naše životy. Lebo so svojím bratom Metodom prišli, aby sme mohli zažať v kupé nášho života jasné Kristovo svetlo. Aby sme rozumeli. Rozumeli Bohu, sami sebe a aby sme si rozumeli medzi sebou navzájom.“

Po skončení svätej liturgie otec Rastislav Čížik prečítal pozdravenia otcov biskupov: „

Otec biskup Judák všetkých prítomných na Slávnosti sv. Cyrila a Metoda v Devíne pozdravuje a tiež uisťuje o duchovnom spojení pri nohách Božej Matky, ktorej úctu šírili aj naši vierozvestcovia. Z Reykjaviku pozdravenia posiela otec biskup Dávid Tencer.“

Dôstojnosť slávnosti umocnilo prednesenie úryvkov z Proglasu v staroslovenčine a v slovenčine obľúbeným Majstrom Jozefom Šimonovičom.

Pamiatku svätých solúnskych bratov si prítomní uctili za zvukov fujary kladením vencov pred pomníkom sv. Cyrila a sv. Metoda.

Daniela Suchá vyzvala prítomných, aby sa rozchádzali v duchu zásad lásky a svornosti našich učiteľov zo Solúna a toto posolstvo sprostredkovali svojim rodinám, priateľom, nášmu národu, našej vlasti a všade vo svete.

DANIELA SUCHÁ

FOTO: Pavel Duraj