SPOMIENKA NA MONS. ANDREJA HLINKU

V Kostole sv. Cyrila a sv. Metoda v Radave bola slávená slávnostná svätá omša pri príležitosti 161. výročia narodenia Mons. Andreja Hlinku (27. septembra 1864 – 16. augusta 1938) kňaza, národného buditeľa a politika.

Na úvod podujatia Daniela Suchá, predsedníčka občianskeho združenia CYRILOMETODIADA, predniesla Modlitbu Janka Silana za sprievodu fujary Štefana Suchého:

Ty, ktorý SI,
Ty Bože Abrahámov,
zachovaj jeho obrysy, 
zastreté smrti šatou tmavou!

Zachovaj jeho srdca Hlas,
preliaty do sŕdc všetkých nás!

Nech každý Slovák
cíti jeho prítomnosť a násobenie, 
že je tu, že je iba skrytý
DUCH jeho, jeho chvenie! 

Ty, ktorý SI.
daj jeho Hlasu mohutnieť a rásť
na brehoch Nitry, Váhu, Hrona, Torysy
– a poteš, poteš túto neokliatu vlasť!

Svätú omšu celebroval otec Viktor Tomčányi, miestny farár. V homílii vyzdvihol osobnosť Andreja Hlinku, ktorý celý svoj život zasvätil Bohu cez obetavú službu slovenskému národu, v tom čase veľmi skúšanému, ale vernému Bohu. 

Z homílie citujeme: „Ako hodnotiť takú veľkú osobnosť, ako bol kňaz Andrej Hlinka? Nech nám k tomu pomôže dnešné Božie slovo. V žalme (Ž 146)  sme spievali:

Pán zachováva vernosť naveky,
utláčaným prisudzuje právo,
hladujúcim dáva chlieb,
Pán vyslobodzuje väzňov…
Ujíma sa siroty a vdovy…

Môžeme sa spoločne pýtať: ako to náš Pán Boh všetko realizuje, čo máme napísané? Jednoducho odpovieme: koná to cez konkrétne osoby. A jednou z tých osobností bol aj náš Andrej Hlinka, ktorý sa narodil ako siedme dieťa v chudobnej rodinke. Dostal dobrý základ, hlavne vo vzťahu k Bohu, ktorý celý život rozvíjal nielen teoreticky, ale aj cez skutky v službe svojmu ľudu. Dobre poznal dejiny slovenského národa, hlavne čo mu pomohlo prežiť stáročnú porobu po rozpade Veľkej Moravy. To, čo zasiali sv. Cyril a sv. Metod do sŕdc našich predkov, bolo záchranným kolesom pre slovenský národ,  žijúci pod Tatrami. A čo to bolo? Jednoduchá, ale živá viera v Boha, úcta k Sedembolestnej Panne Márii a nakoniec veľká sila zachovať, chrániť a rozvíjať tieto vzácne poklady v rodine. Mladý kňaz Andrej Hlinka si to pevne uvedomoval, ako podobne môže pomôcť svojmu ľudu i v dobe, v ktorej žil. 

Pán si ho takto povolal, aby utláčaným  slovenskému ľudu  zo strany vládnucich Maďarov priznal právo na sebaurčenie. 

Pán si ho povolal, aby hladujúcim slovenským rodinám daroval chlieb, preto Andrej Hlinka zakladal úverové a potravinové družstvá, ktoré pomáhali chudobným.

Pán si ho takto povolal, aby vyslobodzoval „väzňov“ zo závislosti na alkohole, aby sa ujímal siroty a vdovy. Preto podporoval striedmosť, vzdelanie, ekonomickú sebestačnosť, čím pomohol hlavne rodinám trpiacim z rôznych príčin.

A veľký dar, ktorý ponúkol Andrej Hlinka svojmu ľudu, ktorý mu dával svetlo v ťažkej dobe, bolo Božie Slovo. Počas väzenia v rokoch 1908 – 1910 v Segedíne prekladal Starý zákon z latinčiny do slovenčiny. 

Je dobré pripomenúť, že roky za mrežami mladého kňaza nezlomili, ale ešte viac posilnili, aby tak mohol úplne darovať svoj život Pánu Bohu v Cirkvi ako kňaz cez službu slovenskému národu. Toto presvedčenie potvrdzujú aj Ľudové noviny zo 4. marca 1920 v článku s názvom Drahí veriaci, ktoré priniesli slová väzneného A. Hlinku, napísané dňa 22. februára 1920. Obsah článku prezrádza veľkosť človeka, ktorý miluje Pána Boha, Katolícku cirkev a svoj národ. Nezabudol  ani svojich neprajníkov. Poprosil sám o odpustenie a osobám, ktoré mu ubližovali, odpúšťa.

Milí bratia a sestry, dalo by sa o Andrejovi Hlinkovi ešte veľa povedať. My sa chceme na tomto mieste Pánu Bohu poďakovať za dar jeho života. Poďakovať za všetko dobré, čo urobil pre slovenský národ. A pre nás súčasníkov je tu veľká výzva – ako žiť, aby sme sa aj my stali darom pre našich najbližších, aby sme pomáhali tým, ktorí trpia, ktorí sú odsudzovaní a nemajú hlas na svoju obranu. Nech Pán aj nám pomáha, ako pomáhal nášmu Andrejovi Hlinkovi v jeho živote. Amen.“