SLOVENSKÝ PANTEÓN – CYRIL A METOD

Reakcia na vysielanie RTVS dňa 14. februára o 20:30

Prof. Eva Fordinálová
25.
februára 2020

Vzdelávacie programy našej televízie nám zavše dokážu pripraviť riadne prekvapenie. Až natoľko, že si ideme do programu overiť, či skutočne sledujeme slovenskú Jednotku. A ešte v nedeľnom vysielaní!

Konktrétne ide o (akože) Slovenský panteón – na podklade výsledkov ankety Najväčší Slovák. Správne by malo byť Najvýznamnejší Slovák, lebo podľa dobových záznamov by najväčším bol Ján Hollý – vysoký takmer dva metre, ale v tejto ankete „neuspel“, hoci práve jeho dielo jednoznačne prepojilo Bernoláka so Štúrom, ktorý ho prvý nazval Otcom Slovákov. To však už nezavinila televízia, ale žiaľ, niečo podstatne horšie – naše zdecimované národné povedomie. A o to sa už „naša“ televízia, ako vidno, úspešne usiluje. 

Predchádzajúce časti som ešte (so zaťatými zubami, osobnými výhradami) ako-tak zniesla, ale ako pochodila Byzantská misia, s tým sa zmieriť nemôžem. A to už zo zásadného faktu, ktorý má presah do nášho základného reprezentačného štátneho symbolu. 

Okrem iných nejasností – prečo sa uvádza iba pomenovanie „Morava, Moravania“, zo slovenského – nepomenovaného – prostredia bola spomenutá iba dvakrát Nitra – s nádychom „zapadákova“, z ktorého sa Svätopluk túži vymaniť, pritom dnes už z Konštantínovho unikátneho Proglasu poznáme oslovenie Sloveni – ale to je problém pre samostatnú štúdiu. Čo sa ma však skutočne hlboko dotklo (priam historicky), bolo odignorovanie dvojkríža. A ten je pre nás zásadný.

Ako by sme na podklade tohto „dokumentu“ vysvetlili, ako a prečo sa dvojkríž „udomácnil“ v erboch mnohých slovenských miest (takmer 40) a na vežiach našich starobylých chrámov, takže priam „vykolíkoval“ slovenské územie v budúcich storočiach „globalizácie“ uhorského štátu? Ako by sme vysvetlili, ako nás viedol dejinami až do slovenského štátneho symbolu – a prečo aj cezeň Konštantín a Metod získali práve na Slovensku pretrvávajúce „domové právo“ aj v našej súčasnosti?

Nuž – práve symbolikou dvojkríža: zmenou významu pôvodného rímskeho hanlivého označenia INRI (Iesus Nazaretus Rex Iudeorum) byzantskou výmenou na Rex Iustitiae – Kráľ spravodlivosti –  predĺžením tabuľky na horné (kratšie) rameno. A spravodlivosť patrila medzi naše rodové archetypy! (Bližšie o tejto výmene pozri Literárny týždenník č. 33 – 34, s. 3. Pozri aj: Ladislav Vrteľ: Na troch vŕškoch biely kríž. Archa, 1990.)

Takže o čo ide? Podsunutie iného „posolstva“ za slovenské financie? Dokedy si necháme nastavovať „krivé zrkadlá“ znetvorujúce tvár našej histórie?

ŽALM CYRILO-METODSKÝ
Karol Strmeň

Iskoni bě Slovo i Slovo bě u Boga i Bog bě Slovo,
zvelebujeme ťa dedičstvo Cyrilovo, dedičstvo Metodovo,

Bože náš, Otče národov, aká je tvoja opatera podivná
a tvoja pravda čistá.

Aké sú krásne kroky tých, čo prinášajú pokoj
a vieru v Ježiša Krista.

Cyril a Metod prešli cez Dunaj – rieku a šliapu hlavu
pekelného hada.

Tisíc ráz Satan hlavu dvíha, tisíc ráz ho zažehnali
a tisíc ráz padá.

Prekvitá Nitra slovenská ako strom zasadený pri vode živej,
prináša načas ovocie vernosti opravdivej.

Kresťania sejú pravdu so slzami,
a bezbožníci sejú lož a plevu.

Cirkev má kádre v Mučeníkoch,
a bezbožníci kádre vražedného hnevu.

Ešte aj teraz so Satanom zápasia svätí bratia,
ešte aj teraz, v každú chvíľu Boha prosia
a znova sa na Slovensko vrátia.

Lebo je Pán Boh na nebi a on je Pánom dejín,
on zničí čeľaď zradnú.

A my s Ním žijeme a žiť budeme, keď posmeškári
Boha nášho padnú.

Prekvitá Nitra slovenská a Cyril, svätý mních,
v nej po slovensky hlása Božie slovo,

a svätý Metod, dobrý pastier svojho stáda,
srdce Slovákovo.

Náš zbožný Cyril umiera, mních je to, kresťan dokonalý,
veď preto sme mu hneď po smrti aj svätožiaru dali.

A svätý Metod, to je biskup pevný,
po tvrdých putách sme ho rozpoznali.

Bože náš, Otče národov, nauč nás prejsť
 i touto ťažkou školou,

teraz, keď v dobe krutej skúšky osláviť chceme
príchod našich apoštolov.

Vypusť Ducha svojho, Bože, a premení sa
podoba slovenskej zeme.

Pamätaj, Pane, na náš národ, lebo ak Teba opustíme,
do muža zahynieme.

Vypusť, vypusť Ducha svojho, Pane, nič nedbaj
na slabosti a viny naše.

Pre svoju veľkú dobrotivosť zjav sa a naše dedičstvo
vráť nám zase.

Počuj nás, ako voláme; to volajú Ťa, Bože, Tvoje deti,
nás počuj, ako voláme, ale ešte hlasnejšie a tvrdšie volajú naši svätí.

Počuj nás, Otče národov, a vypusť na nás sväté svoje lúče.
Pamätaj, Otče, pamätaj, na svoje deti k Tebe volajúce.

Bohu Otcovi nášmu i Bohu Jeho Synu i Bohu Duchu Svätému sláva
nechže sa teraz i na večné veky vzdáva. Amen.

ŽALMY CYRILO-METODSKÉ (1963)

Zdroj: www.cyrilometodiada.sk