ĎAKOVNÁ SV. OMŠA ZA MONS. ANDREJA HLINKU

v Katedrále sv. Šebastiána

Stotridsiate druhé výročie kňazskej vysviacky a stopäťdesiate siedme výročie narodenia Andreja Hlinku sme oslávili v sobotu 2. októbra 2021 slávnostnou svätou omšou v Katedrále sv. Šebastiána v Bratislave-Krasňanoch. Svätú omšu celebroval don Jozef Slivoň, rektor katedrály, hrou na organe svätú omšu sprevádzala Žofia Bendíková a na husliach hrala Katarína Jablokovová.

Slávnostná spomienka bola uvedená fujarovými fanfárami v podaní Štefana Suchého.

Daniela Suchá, predsedníčka o. z. Cyrilometodiada, predniesla posolstvá, ktoré o. z. Cyrilometodiada zaslali v súvislosti so slávnosťou Patrik Taraj, tajomník diecézneho administrátora spišského biskupstva, a J. E. Mons. Marián Chovanec, banskobystrický biskup.

Posolstvo spišského biskupstva:

Srdečne Vás pozdravujem v mene spišského diecézneho administrátora Mons. Jána Kuboša a ďakujeme Vám za pozvanie na slávenie spomienky na veľkého rodáka zo Spišskej diecézy Andreja Hlinku. 

Otec biskup aspoň takýmto spôsobom pozdravuje Vás a rovnako všetkých účastníkov slávnosti, ktorá sa bude v túto sobotu konať.

Nech Pán Boh požehnáva všetkých, ktorí sa z tejto príležitosti v Katedrále sv. Šebastiána stretnú a rovnako aj tých, ktorí sa snažia pripomínať dnešným Slovákom životy ich významných predkov.

Posolstvo J. E. Mons. Mariána Chovanca: 

Srdečne Vás pozdravujeme a ďakujeme za Váš oznam a pozvanie na slávnostnú sv. omšu dňa 2. októbra 2021 pri príležitosti 132. výročia kňazskej vysviacky a 157. výročia narodenia pápežského protonotára, otca Andreja Hlinku. Modlíme sa za jeho blahorečenie. V duchu budeme 2. októbra s vami spojení. 

S katolíckym pozdravom + Mons. Marián Chovanec, banskobystrický biskup

V príhovore doc. Ivana Mrvu, ktorý predniesol Stanislav Hric, podpredseda Spoločnosti Andreja Hlinku, odznelo:

Andrej Hlinka je nevšednou postavou slovenských dejín, svojimi činmi a prácou patrí medzi velikánov národa. Bol jedným z najvýznamnejších bojovníkov za slobodu Slovákov.  Bol bojovníkom nepoddajným a neohrozeným. Jeho neohrozenosť až po martýrium vyvierala  z hlbokej náboženskej viery.  Hlinka svoju  vieru spútal so zápasom za prirodzené práva Slovákov. Neohrozeným národným charakterom, spojeným s hlbokou náboženskou vierou, poskytuje aj dnes   príklad pre každého z nás. Ako rímskokatolícky kňaz nikdy nezabudol,  že je Slovákom a ako Slovák nikdy nezabudol,  že je katolíckym  kňazom.

Homíliu, ktorou sa don Slivoň prihovoril veriacim, uvádzame v plnom znení:

„Chceme ďakovať Pánovi za rímskokatolíckeho kňaza, politika a vedúcu osobnosť slovenského národného hnutia. Poznáme jeho veľké zásluhy za uskutočňovanie slovensko-národného a kresťanského ideálu.

Keby tu slúžil svätú omšu sám Andrej Hlinka, určite by upriamil našu pozornosť znova na nádherné, úprimné a pravdivé slová nášho drahého Svätého otca pápeža Františka z nedávnej návštevy nášho milovaného Slovenska. Tie slová, ktoré potvrdzujú viaceré vyhlásenia jeho predchodcu sv. Jána Pavla II. o význame a poslaní Slovenska pre Európu a svet.

Vráťme sa teda a rozjímajme:

Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva? To, čo nás oslobodzuje, je pravda evanjelia alebo sa cítime slobodní, keď si zaobstaráme komfortné zóny, ktoré nám umožňujú riadiť svoj život a pokojne napredovať bez negatívnych odoziev?

Vo svojej dobe Cyril a Metod umožnili, aby sa Božie slovo vtelilo na tomto území (porov. Jn 1, 14). Chcel by som sa s vami v tejto perspektíve podeliť o dva podnety, bratské rady pre šírenie evanjelia slobody a jednoty dnes. Prvý sa týka kontemplácie. Rozlišovací znak slovanských národov, ktorý by ste si spoločne mali zachovať, je kontemplatívna črta, ktorá ide nad rámec filozofických a teologických konceptualizácií, vychádzajúc zo skúsenostnej viery, ktorá vie prijať tajomstvo. Pomáhajte si pestovať túto duchovnú tradíciu, ktorú Európa tak veľmi potrebuje; zvlášť má po nej smäd cirkevný západ, aby znova našiel krásu adorácie Boha a dôležitosť nevnímať spoločenstvo viery predovšetkým na základe programovej a funkčnej efektívnosti.

Druhá rada sa týka akcie. Jednota sa nedosahuje natoľko dobrými úmyslami a dodržiavaním nejakej spoločnej hodnoty ako skôr tým, že robíme niečo pre tých, ktorí nás väčšmi približujú k Pánovi. Kto to je? Sú to chudobní, lebo v nich je prítomný Ježiš (porov. Mt 25, 40). Podelenie sa s láskou otvára širšie horizonty a pomáha kráčať svižnejšie, prekonávajúc predsudky a nedorozumenia. A aj toto je črta, ktorá našla dobrú pôdu v tejto krajine, kde sa v škole učí naspamäť jedna báseň, ktorá okrem iného obsahuje veľmi peknú pasáž:

Ale keď na naše dvere zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere: kto je, ten je; či je on zblíza, či zďaleka: Vo dne, v noci na stole dar boží ho čaká.

(Samo Chalupka, Mor ho!, 1864)

Prišiel som ako pútnik do mladej krajiny s dávnou históriou, do zeme s hlbokými koreňmi, umiestnenej v srdci Európy. Naozaj sa nachádzam v „strednej zemi”, cez ktorú už toľkí prešli.

Tieto dejiny pozývajú Slovensko, aby bolo posolstvom pokoja v srdci Európy.

Slovenské dejiny sú nezmazateľne poznačené vierou, ktorá, dúfam, pomôže prirodzeným spôsobom udržiavať úmysly a pocity bratstva. Tie môžete načerpať z veľkolepých životov svätých Cyrila a Metoda, ktorí šírili evanjelium v čase, keď boli kresťania tohto kontinentu jednotní, a aj dnes spájajú vierovyznania tohto územia. Cítili sa byť pre všetkých a hľadali spoločenstvo so všetkými: Slovanmi, Grékmi a ľuďmi latinskej tradície. Pevnosť ich viery sa tak prejavovala v spontánnej otvorenosti. Je to dedičstvo, ktorého ovocie ste povolaní v tejto chvíli zbierať, aby ste boli aj v tomto čase znakom jednoty.

Okrem toho svätí Cyril a Metod ukázali, že uchovať si dobro neznamená zopakovať minulosť, ale otvoriť sa na novosť bez vykorenenia sa. Vaše dejiny v sebe zahŕňajú toľkých spisovateľov, básnikov a ľudí kultúry, ktorí boli soľou tejto krajiny. A ako soľ na ranách páli, tak aj ich životy často prešli skúškou utrpenia. Koľko slávnych osobností bolo zavretých vo väzení, ale vo vnútri zostali slobodní, čím ukázali žiarivý príklad odvahy, dôslednosti a vzdorovania nespravodlivosti! Ale predovšetkým odpustenia. Toto je soľ vašej zeme.

Treba si vyhrnúť rukávy a spolu budovať budúcnosť. Želám vám, aby ste to urobili s pohľadom upretým nahor, ako keď sa pozeráte na vaše nádherné Tatry. Tam, medzi lesmi a vrcholmi, ktoré sa týčia k nebu, sa Boh zdá bližší a stvorenie sa javí ako nedotknutý dom, ktorý bol počas stáročí domovom toľkých generácií. Vaše hory spájajú v jedinom pohorí končiare a rozmanité scenérie a presahujú hranice krajiny, aby v kráse spojili rozličné národy. Rozvíjajte túto krásu, krásu celku. Vyžaduje si to trpezlivosť, vyžaduje si to námahu, vyžaduje si to odvahu a zdieľanie, elán a tvorivosť. Ale je to ľudské dielo, ktorému nebo žehná. Nech vás Boh žehná, nech žehná túto zem. Nech Boh žehná Slovensko!”

Slávnosť bola ukončená chrámovou hymnou Bože, čos’ ráčil slovenskému rodu…

Veriaci po svätej omši zotrvali v družných rozhovoroch v Pastoračnom centre Katedrály sv. Šebastiána a rozišli sa domov posilnení a naplnení odkazom Andreja Hlinku a obohatení pekným umeleckým zážitkom.

Organizátorom spomienkovej slávnosti bolo občianske združenie CYRILOMETODIADA.

DANIELA SUCHÁ

FOTO: PAVOL STANO, LADISLAV DUGOVIĆ